6. týždeň 13.4.-19.4.

Jak 1, 1-8

1 Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspore.

2 Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, 3 veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť. 4 A vytrvalosť sa má ukázať v dokonalých skutkoch, aby ste boli dokonalí a neporušení a v ničom nezaostávali.

5 Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. 6 Ale nech prosí s vierou, bez pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom. 7 Taký človek nech sa nenazdáva, že dostane niečo od Pána; 8 - muž s rozpoltenou mysľou, nestály vo všetkom svojom počínaní.

Jak 1,9-18

9 Brat v nízkom postavení nech sa chváli svojím povýšením, 10 bohatý zasa svojou úbohosťou, lebo sa pominie ako kvet trávy: 11 vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne. Tak zvädne aj boháč na svojich cestách. 12 Blahoslavený muž, ktorý vydrží skúšku, lebo keď sa osvedčí, dostane veniec života, ktorý Boh prisľúbil tým, čo ho milujú.

13 Nech nik v pokušení nehovorí: "Boh ma pokúša." Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. 14 Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zachvacuje a zvádza. 15 Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a keď je hriech dokonaný, splodí smrť. 16 Nemýľte sa, bratia moji milovaní! 17 Každý dobrý údel, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet premeny ani tieňa zmeny. 18 On nás zo svojej vôle zrodil slovom pravdy, aby sme boli ako prvotiny jeho stvorenia.

Jak 1, 19-27

19 Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu, 20 lebo človek v hneve nekoná, čo je spravodlivé pred Bohom. 21 Preto odložte všetku nečistotu a akúkoľvek zlobu a v tichosti prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše. 22 A slovo aj uskutočňujte, nebuďte len poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. 23 Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. 24 Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. 25 Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky. 26 Ak si niekto myslí, že je nábožný, a nedrží si jazyk na uzde, ale klame sám seba, toho nábožnosť je márna. 27 Čistá a nepoškvrnená nábožnosť pred Bohom a Otcom je: navštevovať siroty a vdovy v ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohoto sveta.

Jak 2,1-13

1 Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s nadŕžaním osobám. 2 Lebo ak príde na vaše zhromaždenie muž so zlatým prsteňom a v skvostnom rúchu a príde aj chudobný v chatrnom odeve 3 a vy si všimnete toho, ktorý je oblečený do nádherného rúcha, a poviete: "Ty sa posaď pekne tu!", ale chudobnému poviete: "Ty si staň tam, alebo si sadni k mojej podnožke!", 4 vari nerobíte rozdiely medzi sebou a nestali ste sa zlomyseľnými sudcami?! 5 Počúvajte, moji milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú? 6 A vy ste chudobného znevážili! Neutláčajú vás práve bohatí a nevláčia vás práve oni po súdoch? 7 A nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami? 8 Ak však uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: "Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!", dobre robíte. 9 Ale ak nadŕžate osobám, páchate hriech a zákon vás usvedčuje z priestupku. 10 Kto by totiž zachoval celý zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým. 11 Lebo ten, ktorý povedal: "Nescudzoložíš," povedal aj: "Nezabiješ." A keď aj nescudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ zákon. 12 Hovorte a konajte ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody! 13 Súd bez milosrdenstva čaká totiž toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Ale milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom.

Jak 2, 14 -26

14 Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? 15 Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa 16 a niekto z vás by im povedal: "Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!", ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! 17 Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. 18 Ale niekto povie: "Ty máš vieru a ja mám skutky." Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. 19 Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa! 20 Chceš vedieť, márnivý človeče, že viera bez skutkov je neúčinná? 21 Nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval na oltári svojho syna Izáka? 22 Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že skutkami dosiahla viera dokonalosť. 23 Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: "Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť." A bol nazvaný Božím priateľom. 24 Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery. 25 A nebola podobne ospravedlnená zo skutkov aj neviestka Rachab, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou? 26 Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.

Jak 3, 1-8

1 Bratia moji, nechcite byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd. 2 Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. 3 Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládame celé ich telo. 4 Hľa, aj lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník. 5 Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami. Pozrite, aký malý oheň akú veľkú horu zapáli! 6 Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený. 7 Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov, 8 no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu.

Jak 3, 9-18

 9 Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu. 10 Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji. 11 Vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú? 12 Vari môže, bratia moji, figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže dávať sladkú vodu.

13 Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti. 14 Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. 15 To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská. 16 Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. 17 Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. 18 A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.