1. týždeň 8.12.-14.12.

2Kor 1, 8-16

 8 Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť. 9 Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. 10 On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí, 11 ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.

12 Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti. 13 Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte, 14 ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša. 15 V tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť, 16 a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey.

 2 Kor 1, 17-24

17 Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa "áno", "áno" bolo aj "nie", "nie"? 18 Ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj "áno" aj "nie". 19 Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj "áno" aj "nie", ale v ňom bolo iba "áno". 20 Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú "áno", a preto je skrze neho aj naše "amen" Bohu na slávu. 21 A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, 22 on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha. 23 Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. 24 Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.

2 Kor 2, 1-8

1 Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zasa zarmútil. 2 Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil? 3 A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých. 4 Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem. 5 Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery - nechcem zveličovať - zarmútil vás všetkých. 6 Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých. 7 Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil. 8 Preto vás prosím, zahrňte ho láskou.

 2 Kor 2, 9-17

9 Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní. 10 Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista, 11 aby nás neoklamal satan - veď poznáme jeho zámery.

12 Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvárali dvere v Pánovi, 13 môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska. 14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania. 15 Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby. 16 Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci? 17 Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úprimne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.

2 Kor 3, 1-6

1 Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme - ako niektorí - odporúčajúce listy k vám alebo od vás? 2 Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. 3 Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca. 4 Takto dôverujeme Bohu skrze Krista. 5 Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha. 6 On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.

2 Kor 3, 7-18

7 Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, 8 ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? 9 Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. 10 Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. 11 Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie. 12 Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, 13 a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. 14 Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. 15 A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. 16 Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne. 17 Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. 18 A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.